Viď / čuj toto video - NJK '2012
... akonáhle doznie potlesk predošlej skladby a komentár, pán dirigent urobí také pohyby rukami, akoby sa chystal čarovať o.O I veru, naozaj sa stane. Začaruje pán dirigent - Mariss Jansons z Lotyšska, začaruje i orchester - die Wiener Philharmoniker, a začarovať musel (úplne za začiatku, pred stodvadsiatimi rokmi) i samotný autor - Pjotr Iľjič Čajkovskij. Dva kúsky, nachádzajúce sa hneď za momentom na ktorý ukazuje uvedený link, pochádzajú z jeho baletu Spiaca krásavica.
Ako druhý je to valčík, no a ešte pred ním kúsok s názvom Panorama... pri ktorej človek úplne stratí reč ....... ešte aj slová o Čajkovského genialite by boli len chabým pomenovaním...
Chcem dúfať, že jeho skladieb zaradia v ďalších rokoch do svojich novoročných i letných koncertov viac; rozhodne tam patria.
Hop a skok... a sme v Prahe. Oficiálne sa video síce volá Prague, ja mu však nepoviem inak ako zimná rozprávka. Na vlastné oči som videl, ako jednoho veľkého šuhaja - bol vtedy už vysokoškolákom, študoval filmárčinu - prečarovalo na malého chlapca. Hneď po zjavení sa prvých snehových vločiek mu zažiarili očká... a tešil sa z každej jednej, až do konca... :o)
Obrazovým čarodejníkom bol Philip Bloom, môj najobľúbenejší filmár (keby náhodou niekedy prišiel k nám a išiel tu dávať masterclass, rozhodne (ak ste filmármi) nezávahajte ani na chvíľu a určite tam choďte) a hudbu pričaroval Aram Chačaturjan - je z jeho baletu Spartakus.
Nájdeme tam všetko - poetiku, i drámu - jednoducho paraaadny filmík.
Philip je majstrom lyrizovanej prózy filmu :)
Máme tu silvester, takže zajtra - na Nový rok - ma na obed opäť čaká dilema kam skôr skočiť - čo skôr vypočuť - či viedenský symfonický Neujahrskonzert, alebo našich BHS (Bratislava Hot Serenaders, jedno z mojich najobľúbenejších telies) vítajúcich nový rok muzicírovaním v rozhlase.
Pozerám do vestníkov... prenos koncertu filharmonikov z Viedne sa na Dvojke začína o 11:15 (vysiela to aj ďalších takmer sto staníc celého sveta), prenos spod pyramídy zas krátko po 14-tej, na všetkých troch Rádiách Regina.
Takže tentokrát by sa to už malo dať stihnúť oboje, bez prekrývania - prvé tóny hot-jazzu zaznejú až po posledných tónoch Blauen Donau a Radetzkého... paráda, nepobijú sa :D
Reprízu filharmonikov má Dvojka naplánovanú na polnoc z 13. na 14. januára (nedeľa/pondelok), reprízu Serenaders (ak nejaká bude; nvm) treba hľadať na stránkach rozhlasu.
Vráťme sa však k ukážkam toho, čo odznelo už dávnejšie.
Vo svojom článku presne pred rokom ("Wollen Sie mitsingen?") som naznačil jednu vec, ktorá mi pomotala hlavu v januári roku 17teho. Dnes ju skonkretizujem:
Dirigentovi Gustavovi Dudamelovi sa vtedy podarilo vynikajúce naštudovanie kúsku z opery Die lustigen Weiber von Windsor (Veselé paničky Windsorské, na Shakespearov námet) od skladateľa menom Carl Otto Nicolai (ktorý bol aj zakladateľom Filharmonikov v roku 1842), a síce skladby Mondaufgang (východ mesiaca).
Orchester, spevácky zbor, detto výborné obrazové stvárnenie réžiou z ORF (škoda že som našiel iba video so zvukom)... v sále nikdo ani nedutal... pre mňa jeden z najkrajších zážitkov za celú dobu odkedy tieto novoročné koncerty sledujem :)
Našiel a vypočul som si tú operu aj ako celok. Z klasiky síce preferujem inštrumentálne diela (symfónie a pod.) pred spievanými (operou), táto však bola celkom spevná - melodická, takže som ju zvládol na jeden šup, nevznikla ani raz potreba dať si prestávku kvôli pre-miere vaty...
Na novoročákoch sa striedajú skladby niekoľkých druhov - valčíky, polky, marše, štvorylky, občas predohry opier, plus pár ďalších. Mne z týchto možností sedia najviac valčíky, v nemčine Walzer. Polky beriem spôsobom 'no dóbre teda - tak sa vybláznite, čo už s vami' :D, zatiaľ čo walzer prinášajú dôstojnosť, majestát, pokoj, nádheru ...
Z tých, čo ma oslovili najviac, dnes vyberiem aspoň Marienwalzer a G'schichten aus dem Wienerwald (Mariánsky valčík a Príhody z viedenského lesa); v prípade Wienerwald-u si môžeme vychutnať aj tradičný rakúsky nástroj citeru a tiež výborné obrazové spracovanie.
Vráťme sa kúsok vzad, tridsať rokov. Pár mesiacov pred pádom železnej opony, pod taktovkou Carlosa Kleibera, zahrali polku-mazur Die Libelle (Vážka). Spomedzi iných podaní tejto skladby, ktoré som tiež počul, mi toto príde asi najkrajšie.
No a dnešnú kolekciu uzavrieme jednou ukážkou ich letných (v skutočnosti májových) koncertov, konaných pod holým nebom v záhradách zámku Schönbrunn. Tohoto (nj, ešte pár hodín tohoto:) roku sa im, okrem famózneho výkonu sopránistky Anny Netrebko v niekoľkých skladbách, podarila aj takáto nádhera - Intermezzo z opery Cavaleria rusticana (Sedliacka česť); uznanie za ňu treba však priznať najmä jej autorovi, Pietrovi Mascagnimu.
Už dva roky som sa s veľkou vervou chystal na túto schönbrunnskú udalosť - vypočuť si to aj osobne... snáď to teda vyjde aspoň na tretí pokus. A ak nie mne, tak aspoň vám :o)
V niektorom z ďalších článkov skúsim vybrať z koncertov filharmonikov tanečné kusy, t.j. skladby, v prenosoch ilustrované baletnými vystúpeniami, natočenými vopred (v auguste predchádzajúcom daný január). Niektoré z nich fakt stoja za to.
Možno sa pri tom rozhovorím aj o tom, ako som sa pred pár rokmi takmer dostal natáčať balet - dokonca podľa vlastného námetu :D
hmm... ale čo nebolo, ešte stále môže byť, všakže :o)
okej okej... Roman Bomboš, Ďuro Čurný a ďalší zvládajú moderovanie hudobných programov lepšie než ja... viem o tom :D Snáď vás teda potešili aspoň ukážky samotné :-)
